Správy

Bratislava, 26. septembra 2008 – Na podujatí organizovanom Americkou obchodnou komorou na Slovensku a spoločnosťou IBM bola v Bratislave predstavená spoločná štúdia Lisabonskej rady, expertnej komisie so sídlom v Bruseli a spoločnosti IBM, ktorá podrobne mapuje sociálne a ekonomické výzvy, ktorým Európa čelí z dôvodu starnúcej populácie a znižujúceho sa počtu obyvateľov. Táto štúdia vyzýva európske krajiny, aby podnikli urgentné kroky na zreformovanie svojich inštitúcií s cieľom posilniť svoj sociálny systém pre budúce generácie. Povzbudzuje krajiny, regióny, podniky a jednotlivcov k tomu, aby zohrávali svoju úlohu v rámci sprístupnenia dnešných sociálnych hodnôt generáciám zajtrajška.

Štúdia poznamenáva, že národné vlády, regióny, firmy a jednotlivci musia spolupracovať, aby schémy sociálnej ochrany zostali udržateľné aj v budúcnosti, musia sa vo väčšej miere zamerať na školenie a vzdelávanie a musia zlepšiť účasť pracovnej sily, predovšetkým žien, mladých ľudí, starých ľudí a imigrantov. Uvádza sa v nej, že predovšetkým podniky by mali a musia robiť viac, poznamenávajúc, že zatiaľ čo existuje niekoľko príkladov podnikov, ktoré našli účinné spôsoby ako sa vysporiadať s výzvou starnúcej pracovnej sily, celková snaha podnikateľskej sféry splniť túto úlohu bola „prinajlepšom neistá“.

Priemerná dĺžka života sa predĺžila: avšak mnoho ľudí začína z radov pracovnej sily predčasne vystupovať z dôvodu predčasného dôchodku. Spolu s celkovo nízkou mierou účasti pracovnej sily Európa disponuje sieťou sociálneho zabezpečenia, ktorú bude čoraz zložitejšie financovať.

Podľa Európskej komisie by v Európe do roku 2030 malo byť o 20,8 milióna menej ľudí v produktívnom veku, čo znamená, že zhruba dvaja ľudia v produktívnom veku budú podporovať každého dôchodcu v porovnaní s pomerom štyri ku jednej, ktorý prevláda v súčasnosti. Toto spôsobí extrémny tlak na štátne financie a ohrozí dlhodobú fiškálnu udržateľnosť. Európska komisia odhaduje, že štátny dlh vo väčšine krajín EÚ by mohol do roku 2050 vzrásť na 180% hrubého domáceho produktu (HDP) – čo vážne prekračuje hranicu 60%-ného stropu dlhu, ktorý bol ustanovený v rámci Paktu stability a rastu – pokiaľ sa už dnes nepodniknú kroky na to, aby sa začali vykonávať zmeny v súčasnom trende.

Štúdia hovorí o tom, že existujú dva možné scenáre budúceho vývoja – „dokonalá búrka“, počas ktorej najnegatívnejší vývoj vytvorí dole smerujúcu špirálu, ktorá ohrozí životaschopnosť celého európskeho sociálneho systému. Následne to bude mať zničujúce sociálne dôsledky pre všetkých členov spoločnosti, najmä pre najchudobnejších a pre tých, ktorí sú vo veľkej miere závislí na pomoci štátu. Alternatívou je vytvorenie „pozitívnej špirály“, v rámci ktorej sa dlhšia dĺžka života využíva na vytvorenie silnejšej platformy pre budúci ekonomický a sociálny rozmach.

Podľa scenára tzv. „pozitívnej špirály“ by starší obyvatelia mali viac zdrojov na užívanie si života, vrátane lepšej zdravotnej starostlivosti, a preto by sa mohli spoľahnúť na spokojnejší dôchodok. Mladší pracovníci by z tejto situácie profitovali, prostredníctvom pridaného zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti systému, do ktorého prispievajú. Tento výsledok by sa dosiahol pomocou dobre plánovanej série koordinovaných programov, ktoré by sa zaoberali dôchodkovou reformou, reformou trhu práce a krokmi na zvýšenie účasti pracovnej sily. Sem by taktiež patrila snaha o posilnenie a vyrovnanie ekonomickej a sociálnej politiky, vzdelávania, zručnosti dospelých a zdravotnej politiky. V správe sa hovorí, že neexistuje riešenie jedného formátu, ktorý sa hodí pre všetkých. Jednotlivé krajiny (alebo možno skupiny krajín) budú musieť vypracovať svoje vlastné stratégie.

Vladimír Špidla, komisár Európskej komisie pre zamestnanosť, sociálne vzťahy a rovnosť príležitostí v tejto súvislosti hovorí: „Výzvy sú jasné; Európa potrebuje nové poňatie udržateľnosti – poňatie, ktoré by sa nevzťahovalo len na životné prostredie, v ktorom je Európa globálnym vodcom, ale aj na naše verejné financie a systémy sociálneho zabezpečenia. Nutne musíme uznať, že sociálne zmeny, ktorým dnes čelíme, sú tak veľké ako zmeny, ktorým čelili naši predchodcovia – a musíme byť takisto smelí, inovatívni a prezieraví ako boli oni, keď navrhovali a budovali terajšie sociálne systémy.“

„Dnešné systémy sociálneho zabezpečenia boli nastavené tak, aby riešili úplne inú skupinu sociálnych a ekonomických okolností, ktoré platili v 19. a na začiatku 20. storočia. S ohľadom na dramatické zmeny, ktorými spoločnosť prešla za niekoľko posledných desaťročí – ako napríklad globalizácia, urbanizácia a prechod od priemyslu k službám, je jasné, že tieto modely sa stávajú zastaranými a nedokážu reagovať na súčasné výzvy a sociálne potreby,“ hovorí Chris Brailey, hlavný konzultant IBM pre sociálnu oblasť, IBM Európa.

Táto štúdia je výsledkom 18 mesačného výskumu a práce v teréne, ktorú vykonal Globálny sociálny segment spoločnosti IBM a Lisabonská rada.

V prípade záujmu o ďalšie tlačové informácie kontaktujte:

Carmen Čapkovič
manažérka oddelenia komunikácie a projektov spoločenskej zodpovednosti
IBM Slovensko, s.r.o.
Polus Millenium Tower
Vajnorská 100/A
832 86 Bratislava 3
Tel.: +421 903 580 157
e-mail: carmen_capkovic@sk.ibm.com
URL: www.ibm.com/sk

Veronika Slováková
Public Affairs Manager
Americká obchodná komora v SR
Crowne Plaza Bratislava
Hodžovo nám. 2
SK - 816 25 Bratislava
Tel.: +421 (0) 2 5464 0534
Mob.: +421 (0) 902 912 007
Fax: +421 (0) 2 5464 0535
E-mail: veronika.slovakova@amcham.sk
URL: www.amcham.sk